Přepis kázání L. Slaninky (SJ)
Drahí bratia a sestry,
v dnešnom evanjeliu vidíme, ako Ježiš vyučuje. Čo je na jeho učení zaujímavé, že reaguje na to, čo je aktuálne pre ľudí v jeho čase. Robí to dokonca aj takým spôsobom, že riskuje, že si znepriatelí autority náboženského a spoločenského života, keď farizejov a zákonníkov nazýva pokrytcami. Počas týždňa sme v evanjeliu čítali, že sú akoby „vybielenými hrobmi“, totiž že nápisy na hroboch sú také vyblednuté, že už nie je vidno, čo je na nich napísané, nemožno z nich vyčítať identitu ľudí. Inými slovami – Ježiš kritizuje farizejov a zákonníkov, pretože sú pokrytcami, pretože stratili svoju autentickosť, svoju pravdivosť a hoci vedia možno naspamäť Písmo, tak nedokážu jeho ho dnoty pretaviť do každodenného života. Inými slovami, chýba im opravdivá životná múdrosť.
A ako sa možno stať naozaj múdrym? Odpoveď nachádzame v dnešnom prvom čítaní, kde sa Boh prostredníctvom Mojžiša prihovára Izraelitom týmito slovami: „Zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, ktoré vám ja dávam. Strážte ich a uskutočňujte! Lebo len tak budete múdri a rozumní v očiach národov. Budú počuť o všetkých týchto prikázaniach a povedia: Skutočne múdry a rozumný je tento veľký národ“. (Dt 4,6-8)
A teraz sa ocitáme pred dôležitou otázkou: Ako toto slovo prehovára do nášho konkrétneho, dnešného života? Myslím, že Boh nás pozýva, aby sme sa stali múdri, a aby sme touto múdrosťou vynikali osobitne v konfrontácii s problémami, v ktorých sa v súčasnosti ocitáme. Aby sme pri riešení problémov boli na jednej strane opravdivými poslucháčmi Božieho slova a zároveň úprimne, poctivo, opravdivo a autenticky hľadali riešenia pre problémy súčasného života.
Tak sa o to pokúsme. Položme si otázku: Aké sú najväčšie problémy súčasnosti, pre nás, pre Slovensko, pre Európu? Asi sú viaceré, ale za posledné týždne stále dolieha na nás, respektíve na celú Európu nový problém, problém tisícov migrantov. Je to vážny, aktuálny a úplne nový problém pre všetkých, čo žijú v Európe. A nik z ľudí nevie ako ho riešiť, a teda ani ja neviem a neponúkam správnu odpoveď na jeho riešenie. No riešiť ho musíme alebo budeme musieť riešiť, a otázka znie ako? – Ak chceme byť múdri, musíme sa stávať múdrymi a musíme vychádzať z Božieho slova, ako sme o tom počuli v prvom čítaní. Ale tiež mus&iac ute;me byť úprimní, autentickí a pravdiví aj s tým rizikom, že nás niekto neprijme, tak ako sme o tom čítali v dnešnom evanjeliu. Nezabúdajme, že najväčšou múdrosťou je „milovať Boha“, resp. počúvať jeho hlas: predovšetkým zo Svätého Písma, ale aj z učenia Cirkvi, z vlastného svedomia, vlastného rozumového úsudku, skúsenosti iných, z našich dejín, z našich koreňov, a taktiež z múdrosti tých, ktorí svojim životom dokázali, že sú naozaj múdri.
Nuž pozrime sa teraz konkrétnejšie na otázku migrantov. Myslím, že odpoveď na ňu asi dnes nenájdeme. No dôležité je si túto otázku položiť a začať o nej zodpovedne uvažovať. K tomu by som vám rád dnes ponúkol 10 podnetov:
1. Pre nás kresťanov, by sa táto otázka na prvý pohľad mohla zdať celkom jasná, keďže v Písme čítame, že cudzincov sa máme ujímať a preukázať pomoc tomu, kto ju potrebuje. Zákon Kristovej lásky nás teda pohýna urobiť všetko preto, aby sme pomohli tým, ktorí sa ocitli v núdzi.
2. Nie je to však také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohla zdať. Je treba byť múdry, a ako by povedal sv. Ignác z Loyoly, je potrebné rozlišovať. – Je dobré uvedomiť si, že niekedy pomoc niektorým ľuďom nie je ľahká – ak ide napríklad o tzv. neprispôsobivých občanov, ktorých máme na Slovensku už teraz desať percent z celkového obyvateľstva. – Koľko kresťanov a koľko rehoľníkov sa rómskym obyvateľom na plný úväzok a po mnoho rokov snaží pomôcť, možno povedať, že pre nich obetujú svoje životy a aký je výsledok? Žiaľ často minimálny.
3. Nuž a aby sme boli naozaj opravdiví a múdri pokiaľ ide o otázku utečencov, bude dôležité vypočuť aj hlasy iných. Napríklad Austrália, keď pred dvoma rokmi čelila problému utečencov, tak autority rozhodli, že im nedovolia ani sa vylodiť na kontinent, a lode s utečencami obrátili naspäť. – Je tiež zaujímavé, že austrálsky premiér, Kevin Rudd, svojho času vyzval moslimov, ktorí chcú dodržiavať islamský zákon Sharia, aby opustili krajinu. Vyzval, aby tí, ktorí nechcú rozprávať anglicky, ktorí sa nechcú prispôsobiť spôsobu života občanov ich krajiny, ktorým vadia kríže na stenách a kresťanské korene, na ktorých Austrália vyrástla, nech si nájdu krajinu na zemi, kde chcú žiť po svojom.
4. Počas komunizmu aj mnohí ľudia z našich krajín emigrovali a stali sa utečencami. Väčšinou šlo o politických utečencov, a mohli by sme si položiť otázku, ak pomohli v minulosti iní nám, prečo by sme nepomohli teraz my iným. To je jedna strana, na strane druhej, práve tento týždeň som stretol manželov, ktorí v roku 1968 naozaj emigrovali do Kanady: on pricestoval už so skončenou vysokou školou v oblasti počítačov a so znalosťou angličtiny, ona ako medička – teda ľudia šikovní a úspešní, ktorí mohli byť pre krajinu veľmi osožní – no vraveli, že vôbec nebolo pre nich ľahké, aby ich v Kanade prijali, museli prejsť utečeneckými táborom, mnohými testami a preverovaním, až sa im nakoniec podarilo, aby tam ostali. – A ani dnes to nie je ľa hšie, práve naopak. Vie sa, že existuje dvadsať miliónov žiadostí o prijatie do krajiny len v Číne. Zdalo by sa, že rozlohou druhá najväčšia krajina na svete, ktorá má „len“ tridsaťpäť miliónov obyvateľov, by ich aspoň z časti mohla prijať. No nerobí tak, a ak niekoho prijme, vyberie si ľudí podľa starostlivého a opatrného výberu. – Asi vedia prečo tak robia.
5. Ďalší argument, ktorý zaznieva častejšie v médiách, že terajší utečenci neprechádzajú žiadnym skúšobným, prijímacím procesom, že sa často správajú agresívne a arogantne, že sa zdá, že nie sú vôbec tak chudobní, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať.
6. Niektorí tiež tvrdia, že ľudia, ktorí prežili v domácej krajine násilie, pred ktorým teraz utekajú, tak toto násilie si nosia vo svojich srdciach a prinesú ho so sebou aj do nových prostredí, kde sa usadia.
7. Počul som tiež názor, keďže ide o ľudí prevažne moslimského vyznania, že ide o novodobú islamizáciu Európy v zmysle myšlienky: „keď sa nám nepodarilo dobyť Európu v stredoveku mečom, teraz sa nám to podarí iným spôsobom, využijúc slabiny súčasného európskeho obyvateľstva.“ Tento názor asi tiež netreba podceňovať, keď si uvedomíme fakt, že severná Afrika bola za čias života sv. Augustína kresťanskou, no po príchode moslimov sa rokmi stala krajinou moslimskou, dnes s mnohými nepokojmi a utečencami.
8. A určite je dobré nezabudnúť na fakt, že kresťania sú ešte aj dnes prenasledovaní a zabíjaní práve v moslimských krajinách.
9. Otázkou tiež ostáva, prečo utečenci moslimského vyznania nežiadajú o prijatie v bohatých islamských krajinách ako sú napr. Spojené arabské emiráty či Egypt?
10. A ešte je možno dobré mať na pamäti, že v Cirkvi do dnes slávime 7. október ako sviatok Ružencovej Panny Márie od čias, kedy v roku 1571 pápež Pius V. vyzval všetkých kresťanov k modlitbe ruženca a kresťanské vojská zamedzili historickému rozmachu islamskej viery do Európy, v známej námornej bitke pri Lepante.
Nuž toľko z rozličných názorov, ktoré ste možno aj vy za posledné týždne zachytili. Z tých všetkých názorov by som nakoniec uviedol ešte dva. Tým prvým sú slová z prejavu probošta kolegiálnej kapituly Všetkých svätých na pražskom hrade, profesora Petra Piťhu: „Som tu ako človek obdarovaný rozumom, svedomím a zodpovednosťou. (…). Pred vami tu stojím, aby som konal to, čo mám konať. Hovorím tu aj pred tými, ktorí už zomreli a ktorí sa rozhodli svoj život obetovať. Títo ľudia zomreli preto, lebo si včas nepripustili, že sú ohrození. Je treba sa poučiť, lebo sme opäť ohrození a opäť si to nechceme priznať. (…) Vo svojej hlúposti a pýche poučujeme celý svet. Hovoríme, že nábožensk&ea cute; vojny sú stredovekým nezmyslom, a čakáme, že oni odhodia svojho Boha, pretože sme to my urobili. Ale oni to neurobia, lebo vidia, kam to vedie, že totiž vymierame.“